Rodený „Koňar“ v prešovskom drese. Juraj Milý si v zápase s Banskou Bystricou odbil svoju extraligovú premiéru v drese svojho rodiska. Za Prešov hral prvýkrát od sezóny 2015/16, keď v metropole Šariša hral ešte I. ligu. Vtedy, rovnako ako teraz, sa mu aj podarilo skórovať. Juraja sme si odchytili po stredajšom tréningu a položili mu pár otázok.

Hovorí sa vitaj, keď si vlastne prišiel domov? Ak áno, tak vitaj doma, ako sa máš a ako sa cítiš?

Ďakujem, som rád, že som doma, aj keď sa nám teraz príliš nedarí, ale verím, že to naštartujeme, dobre potrénujeme cez reprezentačnú prestávku a bude to lepšie.

Musím sa ťa najprv opýtať na minulý rok, síce si tu nebol, ale Prešov sa vrátil do extraligy po vyše 20 rokoch. Cítil si aj ty, podobne ako naši fanúšikovia, že sa ti po toľkých rokoch splnil sen?

Bolo to určite zaujímavé. Často sme sa aj s kamarátmi bavili o tom, aké by to bolo super, keby sme mali extraligu v Prešove a teraz ju tu máme. Vlastne aj môj otec tu chytal extraligu, to bol rok 1996 alebo tak nejak. Keď tu môžem hrať extraligu aj ja, určite je to super pocit.

Keď teda prišla v tomto roku takáto ponuka. Ako dlho si o nej premýšľal? Premýšľal si vôbec?

Ja som v Košiciach v poslednej dobe príliš nehrával. V tíme bol dosť veľký pretlak medzi útočníkmi, takže pán Ľupták s pánom Bokrošom, keď tu ešte bol, sa mi ozvali a pýtali sa na môj záujem. Jasné, že som to prijal. Chcel som to skúsiť doma a strašne ma to lákalo, takže som tu a verím, že pomôžem najviac, ako len viem.

Bola to sezóna 2015/16, keď si za svoj rodný klub odohral nejaké zápasy. Viem, že je to takmer nereálne, ale skús to porovnať…

Veľa sa toho zmenilo. Zvnútra je náš štadión krásny, tribúna vyzerá výborne, takisto šatňa a celkové podmienky sa zlepšili. Je to veľký rozdiel, takže sa to ťažko porovnáva nehovoriac o tom, že teraz sa tu hrá extraliga.

Chutil v nedeľu ten prvý gól lepšie ako vtedy?

Dokonca si vtedy ten gól pamätám, tuším, že to bolo proti Topoľčanom. Popravde, ten posledný gól som ani nečakal, len som chcel podať dobrý výkon a ten gól bol takou čerešničkou na torte, zvlášť keď to prišlo iba v druhom striedaní. Strašne som chcel, aby sme vyhrali, to by bol úžasný bonus a krásny večer, takže som mal po zápase zmiešané pocity.

Nebudeme si klamať, tento tím na tom momentálne nie je dobre a v tabuľke sme poslední. Ako sa z toho dostať?

Musíme sa zomknúť v kabíne. Je to čisto len na nás. Ako partia musíme zabrať, hoci je to také klišé, ale musíme makať a inak sa to nedá zlomiť. Treba tvrdo pracovať, v zápasoch pomáhať jeden druhému, bojovať, hrať obetavo a tlačiť sa do brány, lebo je nám všetkým jasné, že musíme dávať viac gólov.

Máš za sebou prvých pár dní v prešovskom tíme, takisto prvý tréning pod novým trénerom. Okrem neho a teba prišiel vlastne aj Kayle, takže dosť veľa zmien v krátkom čase. Čo od toho očakávať?

Možno to prinesie nejaký impulz. Ja verím, že nám to pomôže a prvý tréning pod novým trénerom bol výborný. Aj keď to bolo prvýkrát, tak to malo tempo. Ja verím, naozaj verím, že sa to otočí. Toto mužstvo má naozaj silu a sám som bol v nedeľnom zápase prekvapený, videl som, že toto je dobré mužstvo a nezaslúžime si byť tam, kde sme.

Na záver, čo myslíš, o čom sa tu takto budeme baviť po sezóne? Ako myslíš, že to dopadne?

Veľmi ťažká otázka. Myslím si, že keby sa podarilo to play-off, bola by to úplná nádhera a určite sa to môže podariť. Toto je len začiatok sezóny, stále je len november, takže je reálne sa baviť o play-off a tam už bude možné všetko. Aj minulý rok sme videli, že Prešov stál v predkole proti Spišskej Novej Vsi, nebol favorit, no nakoniec z toho bola krásna séria a ešte sem prišiel Slovan hrať play-off, takže fanúšik si možno ani nemohol priať viac. Verím, že sa nám to play-off podarí zopakovať.

Foto: Peter Ilenčík