Za necelé dva mesiace od svojho príchodu sa ruský obranca Ivan Glazkov zaradil k ťahúňom našej defenzívy. So siedmimi asistenciami v šestnástich zápasoch je druhým najproduktívnejším bekom tímu. Ivan má bohaté skúsenosti s ruským hokejom, ako v elitnej Kontinentálnej hokejovej lige (KHL), tak „farmárskej“ Vyššej hokejovej lige (VHL). Nenechali sme si preto ujsť príležitosť porozprávať sa s ním o hokeji a živote v Rusku i tu na Slovensku.

Prešov je tvojim prvým zahraničným pôsobiskom, čo je v kariére hokejistu vždy veľké rozhodnutie. Prečo si sa rozhodol po rokoch opustiť Rusko?

Pretože po mne tam pátra polícia (smiech). Nuž, hral som za Nižnekamsk v KHL, ale tam sa mi nedarilo. Rozviazal som s klubom zmluvu a vo VHL som už hrať nechcel. Prišla mi ponuka z Prešova, a tak som to skúsil. Je to pre mňa nová výzva. Nikdy som nehral mimo Ruska, preto sa mi táto ponuka zdala byť zaujímavá.

Prišiel si sám alebo s rodinou?

Sám.

Nikita Bespalov nám pri svojom príchode rozprával o svojej bláznivej ceste autom z Moskvy sem do Prešova. Aká bola tá tvoja?

Áno, Nikita mal hroznú cestu, ale u mňa bolo všetko jednoduché. Priletel som lietadlom – z Novosibirska cez Moskvu a z Moskvy do Budapešti.

Bavil si sa s niekým, kto ti dal nejaké odporúčania alebo spätnú väzbu o Slovensku alebo slovenskom hokeji?

Trochu. Mam kamaráta – Ivana Višnevského, ktorý hral minulý rok za Poprad. Pýtal som sa ho nejaké veci, no veľa toho nevedel.

Čo hovoríš na Prešov? Páči sa ti tu? Môžeš to možno porovnať s Novosibirskom, Nižnekamskom alebo Vladivostokom.

Prešov je tretie najväčšie mesto na Slovensku, že? Mesto nie je zlé. Ulice v centre sú veľmi pekné. Všetko potrebné pre život tu je. Keby som mal Prešov porovnať s Nižnekamskom, tu je asi lepšie. Nižnekamsk je skôr také priemyselné mesto, je v ňom veľa fabrík. Vo Vladivostoku je prístav a je to mesto v horách… ale tak, je tam pekne, najmä príroda, no mne sa nepáčia mestá, ktoré sú v horách. Jedine Novosibirsk (Ivanove rodisko, pozn. red.) je, samozrejme, lepší než Prešov.

Odohral si tu 16 zápasov. Ako zatiaľ hodnotíš svoju hru a ako hodnotíš hru celého tímu?

Nemáme zlé mužstvo, no treba do každého zápasu ísť na sto percent. Zatiaľ sa mi nedarí do toho ísť na sto percent, neviem prečo. Možno kvôli inej mentalite. Musím si ešte zvyknúť.

Ak mám porovnať zápasy na Slovensku s tými v Rusku, alebo teda celkovo hokej v Európe s tým ruským, mám pocit, že u nás sa hráči na zápas viac pripravujú, nesmejú sa a sú sústredení na tréning. Tu je viac srandy a akoby menej koncentrácie zo strany hráčov, aspoň mne sa to tak zdá. A čo sa konkrétne mňa týka, neviem, snažím sa hrať na maximum. Jasné, že robím chyby. Vždy sa je v čom zlepšovať.

Pravdou je, že naše výsledky neboli dobré. Čo nám treba zlepšiť?

Áno, neboli dobré. Proti Mikulášu to bola už šiesta prehra v rade, však? Už som spomínal, čo treba zlepšiť – koncentráciu, treba sa pripravovať na zápasy a počúvať trénerov. Pred každým zápasom nám pripomínajú, že treba blokovať strely, pomáhať si navzájom. Z kabíny sa ozve: ‚Áno, áno, tak to má byť‘. Vyjdeme na ľad a ako keby všetci na tie rady zabudli.

16 zápasov a žiadny gól Ivan. Ako to? Veď v ofenzíve ti to ako obrancovi ide.

Neviem. Podobne to bolo aj v Rusku. Nikdy som nebol dobrý v streľbe na bránu, skôr som na prihrávky. Samozrejme, skúšam strieľať na bránu, ale nikdy nie priamo, skôr takou strieľanou prihrávkou.

Čo môžeme očakávať od zložitého konca sezóny?

Keď sa mužstvu nedarí a príde séria prehier, stráca motiváciu a aj sebadôveru. Sebadôvera prichádza s víťazstvami. Tvrdou prácou ju získame späť. Musíme zapojiť hlavy a hrať na maximum, musíme nejak vybojovať šieste miesto v tabuľke. Ak sa nám to nepodarí, budeme sa pripravovať na predkolo play-off, aby sme uspeli tam.

A na záver posledná otázka, aké sú najväčšie rozdiely medzi Tipos extraligou, KHL a VHL?

V KHL sa hrá oveľa viac s rozumom. A tu na Slovensku – len bežať, bežať a bežať. Ako keď človek vybehne na ulicu a naháňa holuby, presne takýto je tu hokej. Samozrejme, toto bol ďalší vtip, len som porovnával hokej na Slovensku k naháňaniu holubov (smiech). Najväčší rozdiel je v tom, že v KHL sa počas zápasu viac premýšľa, veľa sa taktizuje a hráči vedia, čo treba urobiť. A tu? Neviem, človek sa ponáhľa a ponáhľa, niekedy sa to podarí, niekedy nie. Tu na Slovensku je skrátka úplne iný hokej.

Na druhej strane, úroveň mužstiev na Slovensku je vyššia než vo VHL. Tiež sa mi páči, že tu je to oveľa menšie a všade je to blízko. Hrať na Slovensku znamená stále spať doma a netreba toľko cestovať.

Foto: Peter Ilenčík