Jediný legionár v našich zadných radoch a zároveň jeden z najskúsenejších hráčov tímu. David Růžička prichádzal do Prešova ako potenciálny líder našej defenzívy a tento status v úvodných siedmich zápasoch aj potvrdil. „Růža“ je tiež veľmi usmievavý a veselý chalan, avšak len do doby, kým je spokojný s hrou svojich spoluhráčov.

Ako sa ti u nás zatiaľ páči? Čo hovoríš na klub a mesto? Viem, že ťa prišla navštíviť aj tvoja rodina, aké boli ich dojmy?

Prešov je tretie najväčšie slovenské mesto, páči sa mi a som spokojný. Bývame kúsok od Hlavnej, takže to máme všade blízko, aj na štadión. V klube to zatiaľ funguje ako má, bohužiaľ, bodovo to až tak nevychádza, ale verím, že sa zdvihneme a dostaneme niekam do pokojnejších vôd, aspoň teda do stredu tabuľky.

Naši sa sem konečne dostali. Dva roky som bol v Košiciach a mama sa tam veľmi chcela ísť pozrieť, ale prvýkrát pred ich príchodom zastavili sezónu a vlani nemohli prísť vôbec. Teraz sa to pekne spojilo, keďže sme hrali najprv v Košiciach, potom doma so Zvolenom, čo sú kluby, za ktoré som na Slovensku hral. Vyšlo to teda super, veľmi sa im tu páčilo a myslím si, že prídu znovu.

Dva roky si odohral v Košiciach, teraz si v Prešove. Pochytil si už aj nejaký východoslovenský prízvuk?

Niečo som určite pochytil (smiech), ale radšej tak nerozprávam, pretože by to vyzeralo smiešne.

Patríš k najskúsenejším hráčom tohto tímu a máš okolo seba v obrane množstvo mladých chalanov. Prevzal si aj úlohu mentora?

Ja sa snažím byť jedným z nich. Byť medzi mladými chalanmi je pre mňa super, pretože aj ja som stále mladý. Ak môžem, tak sa im snažím nejako pomôcť. Niekedy zakričím, keď ma štve naša hra a môžeme sa zlepšiť. Takže to je asi jediný prípad, kedy zdvihnem hlas.

Presne toto som ťa aj chcel spýtať, pretože Vilo Čacho o tebe prezradil, že sa ti ústa nezastavia. Čo sa teda musí stať aby si zvýšil hlas?

Ja som mimo ľadu strašne pokojný a aj ukecaný, ale na ľade mi niekedy prepne. A takto to mám vlastne aj radšej, pretože potom sa mi hrá lepšie a dám do toho viac než keby som hral bez emócií. Podľa mňa to je teda skôr pozitívna než negatívna vlastnosť.

Keď si prichádzal do Prešova, rátali s tebou tréneri a vedenie ako s lídrom?

Vo mojom veku to ku mne asi patrí automaticky, ale je len na mne, koľko času si na ľade vyslúžim. Urobím pre výsledky maximum a potom to je už na trénerovi.

Poďme teraz k samotnej sezóne. Ak si úplne odmyslíme zápasy v Spišskej Novej Vsi a Nových Zámkoch, čo našej defenzíve najviac chýba?

Určite skúsenosti, keďže máme jednu z najmladších obrán v lige. Nie je to však len o defenzívnych chybách, ale aj o útoku. Boli sme v zápasoch celkom pod tlakom a keď sme pod tlakom dve tretiny, tak sa vždy nejaká chyba naskytne a padne zlý gól. Myslím si, že je to celkovo o hre, nielen o hre v obrane.

Možno väčší bodový príspevok od obrancov…?

Myslím, že toto by sme potrebovali najprv od útočníkov, aby zbierali body a tak sa môžeme pridať aj my, pretože keď len bránime, tak v obrannom pásme toho veľa nenarobíme.

Mám pocit, že v porovnaní s úvodom sezóny sme sa začali prezentovať viac defenzívnym prejavom. Viac sme bránili, viac sme vykrývali stredné pásmo. Je to len môj dojem?

Určite so súpermi nehráme hokej hore-dole, ako napríklad v Nových Zámkoch, kde sme dostali osmičku. Možno odvtedy hráme viac na brejky a potom sme dostali aj menej gólov. V posledných troch zápasoch sme tuším dostali postupne dva, dva a tri góly, s čím by sa malo vyhrávať, ale bohužiaľ nepadajú góly na druhej strane klziska.

Sedem zápasov za nami. Čo myslíš, akých bude ďalších sedem?

Sedem výhier! Potom sa už budeme baviť úplne inak (úsmev).

Foto: Peter Ilenčík